Doména a webhosting sa často zamieňajú, lebo sa kupujú „kvôli webu“. Technicky sú to však dve rôzne vrstvy. Doména je názov (identita), webhosting je infraštruktúra, kde beží obsah. Medzi nimi stojí DNS, ktoré rozhoduje, kam sa má prehliadač alebo e-mailový server pripojiť. Keď pochopíte tieto tri vrstvy, prestane to byť chaos typu „kúpil som doménu a nič nefunguje“.
Doména je názov, hosting je miesto, DNS je smerovanie
Doména je ľudsky čitateľná adresa, napríklad nieco.sk. Je to právo používať konkrétny názov v rámci určitej koncovky. Sama o sebe ešte nie je webstránka. Webhosting je služba, ktorá poskytuje serverové prostredie, priestor a výkon, aby sa web dal reálne načítať a bežať na ňom aplikácia (CMS, e-shop, API).
DNS je prekladový a smerovací systém. Prekladá názov domény na technické ciele: IP adresy serverov pre web, poštové servery pre e-mail, overovacie záznamy pre bezpečnosť. Práve DNS je dôvod, prečo môže byť hosting úplne v poriadku, ale web „nejde“, alebo naopak.
Kto je za čo zodpovedný: registry, registrátor, hosting
Pri doménach existuje správca registra (registry) pre danú koncovku. Ten vedie centrálnu databázu domén a pravidlá, podľa ktorých domény fungujú. Registrátor je firma, cez ktorú si doménu registrujete, predlžujete a spravujete. Hostingový poskytovateľ je firma, ktorá prevádzkuje servery a dáva vám k nim službu (webhosting, VPS, cloud, e-mailové schránky, databázy).
Niekedy je to všetko u jedného dodávateľa, niekedy rozdelené. Doména u jedného, hosting u druhého a DNS zóna u tretieho nie je chyba. Je to len viac miest, kde sa dá spraviť zlé nastavenie alebo stratiť prehľad o prístupoch.
Potrebujete doménu aj hosting, alebo stačí jedno z toho?
Ak chcete webstránku na vlastnej adrese, potrebujete doménu aj hosting. Doména bez hostingu je len zaregistrovaný názov. Hosting bez domény síce funguje technicky (má IP adresu), ale pre ľudí je to nepraktické a často to komplikuje certifikáty, presmerovania a e-mail.
Existuje bežná výnimka: doménu môžete používať len na e-mail. Vtedy potrebujete doménu a e-mailovú službu (ktorá môže byť súčasťou webhostingu alebo samostatná). Webhosting v zmysle „miesto pre web“ nemusíte mať vôbec, ak web neplánujete.
Ako sa doména spojí s hostingom v praxi
Prepojenie domény a hostingu sa robí cez DNS. Existujú dva typické prístupy.
Prvý je zmena nameserverov (NS). Tým poviete internetu: autoritatívne DNS pre moju doménu spravuje tento poskytovateľ. Často je to hostingová firma. Výhoda je jednoduchšia správa na jednom mieste. Nevýhoda je, že presúvate kontrolu nad DNS k niekomu inému a pri odchode musíte myslieť na migráciu DNS zóny.
Druhý prístup je ponechať nameservery tam, kde sú, a zmeniť len konkrétne DNS záznamy. Výhoda je, že si zachováte „centrálnu“ správu DNS, aj keď meníte hosting. Nevýhoda je, že musíte presne vedieť, ktoré záznamy meníte a prečo.
Základné DNS záznamy, ktoré sa vás dotknú
Pri webe sa typicky rieši A a AAAA záznam (doména → IP adresa servera) alebo CNAME (alias → iné doménové meno). Pri e-maile sa rieši MX záznam (kam má ísť pošta) a TXT záznamy, ktoré nesú overenia a politiky.
Ak toto znie abstraktne, skúste si to predstaviť fyzicky: doména je názov prevádzky na výveske, DNS je rozcestník na križovatke, hosting je budova a vybavenie. Keď rozcestník ukazuje na zlé miesto, budova môže byť dokonale pripravená, ale zákazníci skončia v slepej uličke.
Doména vs webhosting v jednom pohľade
| Kritérium | Doména | Webhosting |
|---|---|---|
| Čo kupujete | právo používať názov v danej koncovke | serverové prostredie pre web a často aj doplnky |
| Čo sa pokazí najčastejšie | expirácia, zlé DNS, strata prístupov | výpadok, zlá konfigurácia, limity výkonu |
| Dá sa to presunúť inde | áno, zmenou registrátora alebo DNS | áno, migráciou dát a nastavení |
To, že sa dá doména aj hosting presunúť, je praktická pointa: nie ste odsúdení na jedného dodávateľa. Ale presun má svoje pravidlá a riziká.
Pod kapotou: TTL, cache, delegácia a DNSSEC
TTL je čas, na ktorý si rôzne systémy na internete „zapamätajú“ DNS odpoveď. Keď zmeníte DNS záznamy, niektorí používatelia môžu ešte určitý čas vidieť staré smerovanie, lebo ich resolver má odpoveď uloženú v cache. Ľudia to často volajú „propagácia DNS“, ale v realite je to zväčša cache a TTL.
Delegácia znamená, ktorým nameserverom internet dôveruje ako autoritatívnym pre vašu doménu. Keď zmeníte NS, meníte delegáciu. Keď meníte A/MX/TXT v zóne, delegáciu nemeníte, len obsah zóny.
DNSSEC je bezpečnostné rozšírenie DNS. V skratke: umožňuje overiť, že DNS odpoveď nebola po ceste podvrhnutá. Nie je to všeliek a vyžaduje správnu konfiguráciu, ale ak riešite vyššie riziko (napríklad citlivé služby, silnú značku, cielené útoky), je to téma, ktorú má zmysel poznať.
A ešte drobnosť, ktorá vie zbytočne bolieť: časové okamihy okolo expirácie domény, obnovy či administratívnych zmien môžu byť viazané na systémové časy a pravidlá registra, nie na „pocit“, že je ešte večer a teda je dosť času. Pri kritických doménach sa neoplatí čakať na poslednú chvíľu.
Jednoduchý model nákladov a periodicity
| Položka | Periodicita / vzorec | Čo si strážiť |
|---|---|---|
| Doména | zvyčajne ročne | obnova, kontakty, prístupy k účtu |
| Hosting | mesačne alebo ročne | zálohy, výkon, limity, SLA |
| E-mail na doméne | buď súčasť hostingu, alebo samostatne | MX a TXT záznamy, doručiteľnosť |
V rozpočte sa často zabudne na e-mailovú časť a na čas, ktorý stojí správa DNS a migrácie. Samotné „predplatné“ je len jedna položka, prevádzka je druhá.
Najčastejšie zlyhania a čo si z toho odniesť
Najbežnejšia chyba je očakávanie, že doména automaticky znamená web. Nie. Doména je identita, a kým DNS neukáže na hosting a na hostingu nie je pripravený web, výsledkom je prázdno, chybová stránka alebo presmerovanie niekam, kam nechcete.
Druhá klasika: „Zmenil som DNS a nič sa nedeje.“ Tu rozhoduje TTL a cache. Keď je TTL vysoké, časť používateľov bude určitý čas chodiť na starý server. Pri migráciách sa oplatí plánovať dopredu, nie hasiť to v deň spustenia.
Tretia pasca je e-mail. Web môže fungovať, ale pošta nie, lebo MX a súvisiace TXT záznamy sú nastavené zle alebo sú roztrúsene spravované na viacerých miestach. Pošta je samostatná vrstva a správa domény bez nejakej disciplíny v DNS sa často končí problémami s doručiteľnosťou.
Ak si máte zapamätať jednu vetu: doména je meno, DNS je mapa, hosting je miesto, kde obsah reálne žije. Keď sa tieto vrstvy miešajú, vznikajú výpadky, ktoré vyzerajú ako záhada, ale v skutočnosti je to len zle uchopený základ.
